A picture

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 363
TÝŽDEŇ: 2577
CELKOM: 113743

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

Obsah

História

Obec sa po prvýkrát spomína roku 1264 v listine Belu IV., ktorý ju daroval premonštrátom zo Žitného ostrova, pod menom Oucha et alias Oucha (Olča a druhá Olča). Druhou Olčou bude pravdepodobne Vonchova dedina, zrejme neskoršia Pustá Olča. Roku 1274 vdova po županovi Kozmovi z Bany dala svoju časť majetku do prenájmu komesovi Ceneovi.
V roku 1360 sa obec spomína pod menom Olcha, v roku 1460 ako Nagholcha, v tom čase bola majetkom kláštora na Panónskej hore. Od roku 1550 bola majetkom mnohých zemianskych rodín. V roku 1753 je obec zapísaná v podobe Oltsa, roku 1774 Nemes Oltsa, 1786 Nemesch Olcscha, 1808 Nemes – Olcsa a od roku 1920 Zemianska Olča.
V chotári obce a jej širšom okolí jestvovali viaceré obce, ktoré buď zanikli, alebo splynuli so Zemianskou Olčou. Pustý Lögör sa ako obec po prvýkrát spomína roku 1268 v podobe Lugur, v roku 1297 rábsky župan Mikuláš vrátil naspäť rybník ostrihomskému kanonikovi a jeho súrodencom, od roku 1387 patrila obec hradu Komárno. V časoch tureckých vojen spustla, ako obnovená samota sa spomína roku 1676 a patrila mnohým zemanom. V polovici 19. storočia splynula so Zemianskou Olčou. Marokháza (majer) bol kolískou rodiny Marokháziovcov a podľa nich bola aj pomenovaná. V roku 1692 tu boli zemepánmi Andrej a Katarína Pesthyovci a Juraj a Anna Kovacsicsovci, neskôr samota patrila Zichyovcom.
Ako obec už dávno zanikla. Malý Tôň sa po prvýkrát spomína roku 1168 a obec sa rozprestierala pod úpätím Malotônského kopca. Vršok dnes pretína hlavná cesta z Bratislavy do Komárna, po jej ľavej strane sa donedávna nachádzali zvyšky malého románskeho kostola z 13. storočia, ktorý navštevovali aj obyvatelia Zemianskej Olče, lebo svoj vlastný kostol nemali.
V 50. rokoch 20 storočia bola tu pri zemných prácach objavená aj pivnica, v ktorej bolo zrôsolovatené víno. Obec v roku 1391 patrila hradu Komárno, neskôr ostrihomskému arcibiskupstvu, v rokoch 1663 – 1670 spustla, do roku 1782 patrila bratislavským klariskám, koncom 18. storočia Esterházyovcom a od 19. storočia zemanom zo Zemianskej Olče.
Pustá Olča sa spomína v roku 1264 ako Vonchova dedina v listine Belu IV. a bola jednou z dvoch Olčí. V polovici 19. storočia splynula so Zemianskou Olčou. Vösthü zanikla v časoch tureckých vojen, spomína sa roku 1581 a patrila Sigmondicsovcom, Nagyovcom, Maizinovcom. Chotárny názov zachováva jej pamiatku. Samud ležala pri Zemianskej Olči v miestach chotárnej časti Faluhely. Podla tradície tu stála jedna z Olčí a nie Samud, ale môže ísť i o obidve obce. Po orbe možno aj dnes jasne vidieť polohu obce: zem na miestach domov má inú farbu ako pôvodná pôda.
Súhrnne teda možno konštatovať, že dnešná Zemianska Olča vznikla splynutím dvoch Olčí, z ktorých jedna Olča ležala v strede dnešnej obce už v 10. storočí, alebo tu bola vystavená nová Olča. Druhou Olčou bola spomínaná Vonchova dedina, neskoršie Pustá Olča. Toto mohla byť veľmi stará obec, možno stála už pred 10. storočím.
Dokazuje to aj tunajší nález staromaďarského jazdeckého pohrebiska z 10. storočia. Rozvoj obce a jej úpadok ovplyvňoval aj vývoj okolitých osídlení a ich úpadok spôsoboval zrejme rozvoj Zemianskej Olče. Preto s ňou splynuli aj spomínané obce, majere či usadlosti tak, že obec už na začiatku 19. storočia začala nadobúdať svoju dnešnú podobu.
Vývoj Zemianskej Olče urýchlil veľkolepý rozvoj poľnohospodárskej výroby, priemysel, obchod a rozvíjajúci sa meštiansky spôsob života. Tieto faktory ovplyvnili aj kultúrny rast obce.

 

Priemyseľ obce

Vývojom poľnohospodárstva a zintenzívnením jeho výroby sa do popredia dostala otázka spracovania poľnohospodárskych produktov priamo na pestovateľskom mieste. Preto v obci vzniklo niekoľko podnikov spracúvajúcich výrobky tejto produkcie z celého blízkeho okolia.

Parný mlyn

Jozef Fábik dal už koncom 19. storočia postaviť v strede obce menší mlyn, ktorý bol ako šrotovník v prevádzke až do roku 1965. Potom sa jeho stav zhoršoval a pre výstavbu areálu Jednoty ho zbúrali. Nakoľko mlyn pracoval na parný pohon, charakteristický bol preň vysoký komín.

Valcový mlyn

Okolo roku 1910 dal Adolf Holczer na konci obce, v blízkosti svojej kúrie, postaviť veľký valcový mlyn, ktorý pracoval sprvu na parný pohon. Denný výkon bol 90 q obilia. Mlyn však roku 1930 vyhorel a poisťovňa ho skonfiškovala. Budova bola obnovená a zmodernizovaná, počet pracovníkov sa zvýšil na 40 a výkon na 400 q spracovaného obilia denne.
Mlyn v správe akciovej spoločnosti pracoval pod vedením Alexandra Kovácsa. Podla vtedajšieho hodnotenia bol mlyn jedným z „najvážnejších činiteľov trhu“” Neskôr bol prebudovaný na elektrický pohon. Po roku 1945 bol zoštátnený. Určitý čas bola v ňom výrobňa jadrových krmív, v súčasnosti je po rekonštrukcii a modernizácii znovu v prevádzke a na trhu má znovu určujúci vplyv – 30 pracovníkov tu vyrába aj teraz 500 q kvalitnej múky denne.

Aj ostatný miestny priemysel bol zameraný väčšinou na druhotné spracovanie poľnohospodárskych produktov a miestnych surovín. Mal však len miestny význam, ako napr. liehovar, ktorý spracúval najmä zemiaky. Tak isto mliekáreň, kde sa mlieko hlavne zbieralo a pripravovalo na ďalšie spracovanie.
Táto prevádzkáreň fungovala v rámci mliekárenského družstva ktorej hlavnou náplňou bola organizácia výroby a zberu mlieka. V obci sa v minulom storočí v miestnej tehelni pálili aj tehly. Okrem toho sa v katastri obce na prelome storočia ťažili a triedili štrkopiesky. Aj väčšina výrobní súčasného miestneho priemyslu nadväzuje na tradície: v modernej výrobni krmív sa vyrábajú kvalitné jadrové krmivá, v modemom mlyne sa melie výborná múka, v oboch pekárňach sa pečie dobrý chlieb a pekárenské výrobky a v modernom závode sa sušia, upravujú, triedia a skladujú obilniny.
Sú však aj také priemyselné odvetvia, ktoré v obci nemajú tradíciu a predsa sa ujali. Je to predovšetkým súčasná výroba obuvi v dvoch prevádzkárňach: v prevádzkárni CEBO HOLDING SLOVAKIA a v prevádzkárni DAMESYS. Ešte donedávna sa v obci vyrábali aj kotle, pletivo a zámočnícke výrobky.

Významné osobnosti obce

Zemianska Olča bola už dávnejšie kultúrno – spoločenským strediskom západnej časti Komárňanskej župy. Narodili sa tu a žili viaceré významné osobnosti, ktoré zasiahli do života župy.
 

  • František Csallóközi (Holczer) – (nar. 1885 Zemianska Olča – ?), maliar.
  • Ladislav Galambos (1860 Zemianska Olča – 1942 Reca), známy kalvínsky kňaz, pôsobiaci na južnom Slovensku.
  • Anton Jakub Valesius (1662 – 1758), kalvínsky kňaz českého pôvodu, ktorý v rokoch 1740 – 1745 pôsobil v Zemianskej Olči. Bol dekanom reformovanej diecézy v Komárňanskej stolici a biskupom prenasledovanej českej Jednoty bratskej. Pre svoju činnosť biskupa bol zatknutý a jeden rok väznený v komárňanskej pevnosti.
  • Adorján Végh (?- ?) , veľkostatkár zo Zemianskej Olče, zakladateľ komárňanského historického a archeologického spolku. Svoju zbierku starožitností daroval múzeám v Komárne a v Budapešti. Jeho najdôležitejšie dielo: Az Árpádkori királyok pénzei. Budapest 1861.
  • Juraj Žudel, PhDr. CSc. (nar. 9. 1. 1929 Zemianska Olča), historik, historický geograf, archivár. Zaoberá sa výskumom osídlenia a územnou organizáciou Slovenska za feudalizmu, hospodárskymi dejinami v 16. storočí, diplomatikou a archivistikou. Je autorom a spoluautorom mnohých štúdií a prác, z ktorých viaceré vyšli knižne. Bol členom redakčnej rady Atlasu SSR.

 

Na štyroch cintorínoch v Zemianskej Olči odpočíva viacero významných osobností.
  • Nándor Nagy (z Dolného Čičova), (1881 Zemianska Olča – 1953 detto), veľkostatkár, politik. Jeho otcom je zeman Anton Nagy, matka zemianka Katarína Szelleová. V Bratislave ukončil evanjelické gymnázium, potom získal diplom na akadémii v Magyaróvári, na budapeštianskej univerzite vyštudoval právo. Potom hospodáril na rodinnom majetku. Roku 1927 ho zvolili za predsedu Dolnožitnoostrovskej odvodňovacej spoločnosti a v tom istom roku sa stal správcom majetku reformovanej cirkvi. Od 27. 7. 1939 sa stal županom Komárňanskej župy. Po roku 1944 už politicky aktívny nebol.
  • Jozef Csorba (1830 – 1910) z Dolnej Borše, pred rokom 1848 cisársky dôstojník, v meruôsmych rokoch 1848 – 1849 honvédky kapitán, potom kráľovský stotník.
  • Farkas Csorba (1811 – 1890), kalvínsky kňaz, v Šamoríne pôsobil 10 rokov, vo Veľkých Kosihách 37 rokov.
  • Gašpar Csorba (1855 – 1882), komárňanský právnik.
  • dr. Štefan Csorba (1890 – 1968), hlavný notár Komárňanskej župy.
  • Imrich Pálffy (1868 – 1915), husársky plukovník, honvédsky hlavný veliteľ, držiteľ viacerých vyznamenaní.
  • Jozef Pálffy (1850 – 1909), kráľovský okresný sudca.
  • Ján Hajdú (1864 – 1900), kalvínsky kňaz.
  • Ladislav Gyalókai (1864 -1952), kalvínsky kňaz v Zemianskej Olči, dekanom, zástupcom biskupa.
  • Jozef Mikes (1872 – 1930), verejný notár.
  • Žigmund Szarka (+ 1891), žil 25 rokov, bol II. podnotárom komárňanskej župy.
  • František Vida (1820 – 1894), kalvínsky kňaz.
  • Podnikateľská rodina Holczerovcov. Zakladateľom rodinného majetku bol Adolf Holczer (1855 – 1926); dal postaviť valcový mlyn. V rokoch 1944 – 1945 takmer celá rodina zahynula v koncentračnom tábore.

 

Kúria Antona Nagya sa nachádzala pri kalvínskom kostole. Bola postavená v druhej polovici 19. storočia Antonom Nagyom v neskoroklasicistickom slohu. Kúriu neskôr zdedil jeho syn Nándor Nagy. Po roku 1948 budova slúžila na rôzne účely. Schátraná budova spolu s prislúchajúcimi hospodárskymi budovami bola v roku 1990 zbúraná. Bola to prízemná budova s pôdorysom v tvare písmena L. Hlavná fasáda bola členená lizénovými rámami a obdĺžnikovými oknami v šambránach. Dvorná fasáda bola otvorená pilierovou chodbou.

Kúria Adolfa Holczera sa nachádza vedia mlyna na Železničnej ulici. Koncom 19. storočia si ju dala postaviť rodina Holczerovcov, staviteľom bol Adolf Holczer. Majetok a kúriu neskôr zdedil jeho syn Alexander. Žiaľ, jeho rodinu v rokoch 1944 – 1945 takmer celú vyvraždili a tak zostala budova po roku 1945 začas prázdna. Neskôr slúžila na rôzne účely, dnes je tu umiestnený klub dôchodcov.
Kúria je neoklasicistická prízemná budova s pôdorysom v tvare písmena L. V nádvornej časti je zasklenená pilierová chodba. Hlavná fasáda, hoci bola nedávno nešetrne upravená, je dodnes bohato zdobená architektonickými detailami. Pri kúrii sa zachoval zvyšok pôvodného parku. V zadnej časti areálu sa zachoval byt správcu veľkostatku (jednoduchá prízemná stavba).

Za zmienku stoja aj panské domy, ktoré i dnes vypovedajú o vysokej kultúre bývania jeho vtedajších obyvateľov. Sú to domy rodiny Františka Csallóköziho (Holczera), Adolfa Steina a Ernesta Szarku.

Kaplnka na katolíckom cintoríne je malá štvorcová romantická stavba z druhej polovice 19. storočia. Na rohoch je zdobená kamennými vázami. Slúžila ako pohrebná kaplnka zemianskej rodiny Galambosovcov.

V strede katolíckeho cintorína stojí drevený kríž s plastikou Ukrižovaného zo začiatku 20. storočia. Pozoruhodnosťou cintorína sú pekne usporiadané staré náhrobné kamene zo zrušených hrobov. Podobné sú aj na kalvínskom cintoríne.

V obci stála aj synagóga postavená v druhej polovici 19. storočia. Bola to obyčajná prízemná obdĺžniková budova s eternitovou strechou s rozmermi 10 x 6 m. V prednej časti bol byt. Synagógu po II. svetovej vojne zbúrali.
V židovskom cintoríne na Železničnej ulici stojí pamätník 120 židovským obetiam II. svetovej vojny zo Zemianskej Olče a okolia. Pamätník bol postavený okolo roku 1946 ako jeden z prvých na Slovensku. Staré pôvodné náhrobné kamene z tohto cintorína počas II. svetovej vojny odviezli ako stavebný materiál na blízke nemecké poľné letisko. Väčšina z nich sa zničila, a tie, ktoré sa poškodili menej, pozostalí osadili znovu.
Najpozoruhodnejšou a najkrajšou časťou obce je Námestie hrdinov. V roku 1929 bol tu odhalený pamätník obetiam I. svetovej vojny, dielo sochára Júliusa Berecza a kamenára Viktora Komáromiho. Na podstavci je plastika leva. V rokoch 1992 – 1994 bola plocha námestia upravená na park, jazierko v jeho strede bolo po vyčistení stavebne dotvorené fontánou. Vo východnej časti parku bol na počesť 725. výročia prvej písomnej zmienky o obci osadený stĺp s obecným erbom. Súčasťou parku je aj ekumenická kaplnka, dielo architekta Petra Dóczeho, v ktorej sa dnes usporadúvajú komorné podujatia. Pri kaplnke stojí malá drevená zvonica. Zaujímavý je pamätník obetiam II. svetovej vojny, ktorý stojí oproti pamätníku I. svetovej vojny. Pamätník je dielom Rozálie Darázsovej a Milana a Ivice Schwarzovcov. Pamätník s ostatným areálom opticky spája štylizovaná vstupná brána.

V obci sa dodnes zachovalo viacero typických ľudových domov, pokrytých trstenou strechou. Dom č. 566/11 na konci tzv. Dlhého dvora postavil pre seba v prvej polovici 19. storočia menej zámožný obyvateľ obce. Je typom domu chudobnejšieho obyvateľstva. Dom č. 241/33 je typom domu zámožnejšieho roľníka a tiež bol postavený v prvej polovici 19. storočia. Dom je do dvora otvorený drevenou pavlačou (stojí oproti kalvínskemu cintorínu).
V obidvoch domoch hodlá vedenie obce v budúcnosti zriadiť expozíciu ľudového bývania.
Pre obec bol typický „dedinský barok“, ktorý bol rozšírený v 19. a na začiatku 20. storočia. Domy s peknými vykrojenými štítmi sa však nezachovali. Takýto typický sedliacky dom, ktorý sa žiaľ už tiež nezachoval, sa nachádzal v centrálnej časti obce na Kostolnej ulici.