A picture

Návštevnosť

Návštevnosť:

ON LINE: 3
DNES: 139
TÝŽDEŇ: 499
CELKOM: 131239

Fotogaléria

Náhodný výber z galérie

Náhodný výber z galérie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

Obsah

Súčasnosť

ZEMIANSKA OLČA je väčšia obec s 2 700 obyvateľmi, ležiaca v juhovýchodnom cípe Žitnoostrovskej roviny neďaleko Dunaja, medzi Komárnom a Dunajskou Stredou. Leží v nadmorskej výške 113 m., na mieste, kde vody Dunaja, Váhu, Nitry, Žitavy a ich ramená vytvárajú medzi Komárnom, Čičovom a Topoľníkmi oblasť dolného Žitného ostrova.
Túto rovinu rozdeľuje na dve časti línia pieskového nánosu, ktorá sa začína pri Komárne tiahne sa smerom na západ a pri Zlatnej na Ostrove sa rozširuje a obracia sa na severozápad. Táto línia oddeľuje povodia riek starého Dunaja, Váhu a Malého Dunaja. Od neho smerom severným či severozápadným sa medzi Kameničnou, Okočom a Kolárovom rozprestiera rozsiahla oblasť bývalých močarísk.
Oblasť rozprestierajúca sa smerom západným má už vyššiu polohu, ktorú členili dnes už vyschnuté žriedla, pramene, ale aj bahniská a močariská. V tejto oblasti leží aj Zemianska Olča.

V jej chotári dodnes možno nájsť zvyšky tzv. Zlatej záhrady. Takáto je prapríroda v chotárnych častiach Vöstü a Malomárok. Do chotára obce zasahuje aj štátna prírodná rezervácia Dropie, kde sa ochrancovia prírody snažia zachrániť nášho najväčšieho stepného vtáka Dropa fúzatého (Otis tarda). Tieto miesta dávajú predstavu o bývalej kráse prírody. Žriedla, luhy, ostrovy, plytčiny a množstvo živočíchov, húfy rýb, ohromné kŕdle vodného vtáctva, ale aj bobry a vlci. Bolo to miesto, s dostatkom poživne a skrýš pre ľudí a zvieratá. Ale množiace sa ľudstvo a jeho zvyšujúce sa nároky porušili tento stav. Bolo si treba zadovážiť potraviny, ornú pôdu. Tak boli vyrúbané pralesy, odvodnené veľké mokré plochy, zdokonaľoval sa vodný režim. Intenzívna poľnohospodárska výroba prispela k zvýšeniu životnej úrovne.

Zemianska Olča, obec s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, hraničí s obcami Okoličná na Ostrove, Čalovec, Kolárovo, Bodza – Lúky, Bodza, Lipové, Tôň a Veľké Kosihy. Chotár pretína hlavná cesta Bratislava – Komárno, železnica a viacero vedľajších ciest. V chotári možno nájsť aj zvyšok podunajského pralesa, tzv. Malotônsky les.
Na intraviláne obce dobre vidno jednotlivé etapy novšieho dejinného vývoja po dnešok, ktorý už ukazuje rozvinutú a vývojaschopnú obec s významným miestnym priemyslom a rozvinutou infraštruktúrou.

Preprava ľudí, dovoz surovín, polotovarov a odvoz finálnych výrobkov sa zabezpečuje primeranou štruktúrou cestnej dopravy a železnicou postavenou roku 1896. Obec má dobré vlakové a autobusové spojenie, má vlastnú železničnú stanicu a prechádza ňou 6 autobusových liniek.