ZEMIANSKA OLČA je väčšia obec s 2 300 obyvateľmi, ležiaca v juhovýchodnom cípe Žitnoostrovskej roviny neďaleko Dunaja, medzi Komárnom a Dunajskou Stredou. Leží v nadmorskej výške 113 m..
Zobraziť viac o obci →
ZEMIANSKA OLČA je väčšia obec s 2 300 obyvateľmi, ležiaca v juhovýchodnom cípe Žitnoostrovskej roviny neďaleko Dunaja, medzi Komárnom a Dunajskou Stredou. Leží v nadmorskej výške 113 m., na mieste, kde vody Dunaja, Váhu, Nitry, Žitavy a ich ramená vytvárajú medzi Komárnom, Čičovom a Topoľníkmi oblasť dolného Žitného ostrova.
Túto rovinu rozdeľuje na dve časti línia pieskového nánosu, ktorá sa začína pri Komárne tiahne sa smerom na západ a pri Zlatnej na Ostrove sa rozširuje a obracia sa na severozápad. Táto línia oddeľuje povodia riek starého Dunaja, Váhu a Malého Dunaja. Od neho smerom severným či severozápadným sa medzi Kameničnou, Okočom a Kolárovom rozprestiera rozsiahla oblasť bývalých močarísk.
Oblasť rozprestierajúca sa smerom západným má už vyššiu polohu, ktorú členili dnes už vyschnuté žriedla, pramene, ale aj bahniská a močariská. V tejto oblasti leží aj Zemianska Olča.
V jej chotári dodnes možno nájsť zvyšky tzv. Zlatej záhrady. Takáto je prapríroda v chotárnych častiach Vöstü a Malomárok. Do chotára obce zasahuje aj štátna prírodná rezervácia Dropie, kde sa ochrancovia prírody snažia zachrániť nášho najväčšieho stepného vtáka Dropa fúzatého (Otis tarda). Tieto miesta dávajú predstavu o bývalej kráse prírody. Žriedla, luhy, ostrovy, plytčiny a množstvo živočíchov, húfy rýb, ohromné kŕdle vodného vtáctva, ale aj bobry a vlci. Bolo to miesto, s dostatkom poživne a skrýš pre ľudí a zvieratá. Ale množiace sa ľudstvo a jeho zvyšujúce sa nároky porušili tento stav. Bolo si treba zadovážiť potraviny, ornú pôdu. Tak boli vyrúbané pralesy, odvodnené veľké mokré plochy, zdokonaľoval sa vodný režim. Intenzívna poľnohospodárska výroba prispela k zvýšeniu životnej úrovne.
Zemianska Olča, obec s národnostne zmiešaným obyvateľstvom, hraničí s obcami Okoličná na Ostrove, Čalovec, Kolárovo, Bodza – Lúky, Bodza, Lipové, Tôň a Veľké Kosihy. Chotár pretína hlavná cesta Bratislava – Komárno, železnica a viacero vedľajších ciest. V chotári možno nájsť aj zvyšok podunajského pralesa, tzv. Malotônsky les.
Na intraviláne obce dobre vidno jednotlivé etapy novšieho dejinného vývoja po dnešok, ktorý už ukazuje rozvinutú a vývojaschopnú obec s významným miestnym priemyslom a rozvinutou infraštruktúrou.
Preprava ľudí, dovoz surovín, polotovarov a odvoz finálnych výrobkov sa zabezpečuje primeranou štruktúrou cestnej dopravy a železnicou postavenou roku 1896. Obec má dobré vlakové a autobusové spojenie, má vlastnú železničnú stanicu a prechádza ňou 6 autobusových liniek.
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 |
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Návštevnosť:
ONLINE:0
DNES:88
TÝŽDEŇ:788
CELKOM:824393